Chromatic absurdity – Košice
1991 – 1995
Myšlienka založiť kapelu sa zrodila niekedy okolo rokov 1991/92, keď sa stretli Robert Végsö (spev) a Miro „Mirec“ Borys (gitara). K nim sa pridali bratia Roman (basa) a Róbert (bicie) Skokanovci. V tejto zostave odohrali svoj prvý a zároveň posledný koncert s kapelou Bubble Butt.
Po tomto koncerte prišlo k personálnym zmenám. Kapela sa ustálila v zložení: Robert (spev), Roman (basa), Janči Kľučka (gitara) a Rado Bača (bicie). V tejto zostave v roku 1994 nahrali svoje jediné demo. Pôvodná farba obalu bola červená, no kopírovaním a rozmnožovaním sa do obehu dostalo mnoho čiernobielych verzií. Mnohí si mysleli, že na obale je Robert, no v skutočnosti išlo o obrázok z nejakej knihy.
Počas svojho pôsobenia kapela odohrala asi desať koncertov a v roku 1995 ukončila činnosť. Po jej rozpade pokračovali Janči s Romanom v kapele S-3A a Robert s Radom v kapele Nasankach. Ich skladby sa objavili na mnohých výberovkách, ako napríklad Boj o planétu Zem, Punk/Hardcore proti fašizmu, Make Compost Not War! či Naše životy do našich rúk.
Robert na tú dobu spomína takto:
“Vždy som túžil hrať a spievať v HC/Punk kapele a som vďačný, že sa mi to splnilo v časoch, keď internet bolo len slovo a mobily mali len podnikatelia. Bola to doba, keď sa rušila povinná vojenská služba, otvoril sa prvý McDonald, socializmus ešte stále cítiť vo vzduchu, no prílev nových nahrávok zo Západu nás pohltil natoľko, že keď niekto objavil niečo nové, okamžite sa to šírilo komunitou ako vírus. Skúšali sme, kde sa dalo. Istý čas sme zdieľali skúšobňu s kapelou Únikový východ, kde spieval Čelo. Spoluprácu s ním môžete počuť v skladbe Sami proti sebe. Pár skúšok sme absolvovali aj s kapelou Nonconformist, s ktorými sme aj koncertovali.
Chromatic Absurdity bol odrazom doby, v ktorej sme žili, o čom svedčia aj Robertove texty. Väčšina ľudí pozná jedinú nahrávku pod názvom Demo ’94, ktoré vzniklo za sumu ekvivalentnú dnešným 50 eurám a bohužiaľ, je to aj počuť. No tí, ktorí sa v tej dobe pohybovali v scéne, vedia, že existuje aj živá nahrávka z košického klubu Atrium, kde kapela znie tak, ako naozaj znela naživo.
Za svoju krátku existenciu Chromatic Absurdity odohrali približne desať koncertov a objavili sa na viacerých kompiláciách s českými, slovenskými a zahraničnými kapelami. Veľká vďaka za to patrí Lacimu Polákovi, ktorý v tom čase hral v Mentally Parasites. Keď dnes, po 30 rokoch, narazím na komentáre na internete od ľudí, ktorým sa naša hudba páči, som na jednej strane prekvapený, že to niekoho ešte zaujíma, no zároveň si uvedomujem, že sme to robili zo srdca. A keď sme cítili, že to začalo strácať náboj, kapelu sme rozpustili.
Mohlo to byť lepšie? Určite áno. Ľutujem, že z tej doby neexistuje viac dokumentácie. Existuje len jedna fotka, ktorú možno nájsť online. Kvalita nahrávky mi stále lezie na nervy, ale tak to bolo a tak to aj zostane.
Všetkým želám veľa dobrej muziky. A pre tých, ktorí uvažujú nad založením kapely: urobte to! Ak nie, budete to ľutovať celý život. Buďte dobrí, ak to dokážete, a majte svoj názor.“
Diskografia :
Informácie o kapele mi poskytol Robert


