Nitrianska punkrocková kapela Happy Cocks vznikla v lete roku 1999. Už samotný názov skupiny napovedal, že členovia si potrpeli na nadhľad a typický punkový humor. Po hudobnej stránke ich ovplyvnili najmä kapely Cock Sparrer, The Boys, New Model Army či The Business, a preto sa od svojho vzniku orientovali na klasický punk rock v štýle 77. Charakteristickým znakom kapely bolo aj to, že sa rozhodla spievať výhradne po anglicky, čím sa výrazne odlišovala od väčšiny slovenských punkových skupín pôsobiacich na prelome tisícročí.
Zakladajúcu zostavu tvorili Miloš Kusenda (spev), Miško Halás (gitara), Kukulo (basgitara) a Adam Čerešňa (bicie). Krátko po vzniku začala kapela koncertovať a svoj debutový koncert odohrala po boku Zóny A, Ilegality a spriatelenej nitrianskej kapely DPH. Obe skupiny spájalo nielen dlhoročné priateľstvo, ale aj spoločný gitarista a bubeník. Medzi kapelami dokonca fungovala nepísaná dohoda, že ak organizátor oslovil jednu z nich s ponukou na koncert, automaticky sa snažila vystúpiť aj druhá.
V lete roku 2000 Happy Cocks nahrali svoj jediný štúdiový album s názvom We Don’t Need Anything Special, ktorý vydalo vydavateľstvo Taste of Blood Records. Nosič vyšiel pôvodne iba na magnetofónovej kazete, no po rokoch sa dočkal zaslúženej reedície. V roku 2019 album znovu vydalo vydavateľstvo Matus Records na vinylovej LP platni, čím sa nahrávka dostala aj k novej generácii fanúšikov slovenského punku.
Po vydaní debutového albumu sa kapela naplno rozbehla koncertne a pravidelne vystupovala minimálne raz mesačne. V roku 2001 nahrali v štúdiu v Šali ďalšie skladby – Spiderman, Lies, Police Constable, S.C.A.N.D.A.L., novú verziu piesne Johny Come Home a spoločnú skladbu s kapelou DPH Hlas ulice / Voice of the Street. Hoci tieto nahrávky nikdy nevyšli na samostatnom albume, objavili sa na viacerých domácich i zahraničných punkových kompiláciách, medzi ktoré patrili Punk Rock Made in Slovakia Vol. 2, Czech & Slovak Street Kids Vol. 1, Czech & Slovak Street Kids Vol. 2 a Drivin‘ 2 Hell Vol. 1.
Výrazný zlom prišiel v roku 2004, keď spevák Miloš Kusenda odišiel za prácou do Londýna. Jeho odchod prakticky znamenal prerušenie aktívnej činnosti Happy Cocks. Kapela síce oficiálne nezanikla, no koncertovala už iba sporadicky, najmä počas spevákových návštev Slovenska. V tomto období došlo aj k personálnej zmene na poste bubeníka, kde Adama nahradil Braňo Nitriansky.
Obdobie nečinnosti trvalo až do roku 2010, keď sa po niekoľkoročnej prestávke opäť dali dokopy a obnovili koncertnú činnosť. Z pôvodnej zostavy zostali už len Miloš Kusenda a Miško Halás. Na poste basgitaristu sa postupne vystriedali Šwiťo a neskôr Edo, zatiaľ čo za bicie si sadol Ajvn. Hoci sa kapela už nepustila do nahrávania nového albumu, opäť sa začala objavovať na koncertných pódiách.
Posledný koncert odohrali Happy Cocks 23. novembra 2018 v nitrianskom klube Mariatchi. Po tomto vystúpení sa členovia zhodli, že činnosť kapely prerušia na neurčito. Tým sa uzavrela takmer dvadsaťročná história skupiny, ktorá si počas svojho pôsobenia vybudovala meno predovšetkým medzi priaznivcami tradičného anglického punk rocku a patrila medzi najvýraznejších predstaviteľov slovenského punku spievaného v anglickom jazyku.
Diskografia :
2000 – We don´t need anything special
Informácie o kapele mi poskytli Kuso s Kukulom, ktorý mi tak isto posunul aj fotky