Marchain – Svederník

1990 – 2005

Počiatky kapely Marchain siahajú do roku 1990, keď na SOU drevárske v Liptovskom Hrádku prichádza študovať Mišo Somík. Tam sa zoznamuje s o rok starším Robom Smejkalom, s ktorým ho okrem hudby spája aj to, že obaja pochádzajú zo Žiliny. V čase silného punkového ošiaľu v ČSSR a s tromi akordmi na španielkach prichádza Mišo s myšlienkou založiť kapelu. Tá spočiatku nesie názov NoAčo.

Mišo ako autor textov a hudby, krátko nato na žilinskom koncerte kapely Slobodná Európa zoznamuje Roba so zvyškom budúcej zostavy. Bubeníkom Mirom Jančim, Miškom Šutekom (neskôr basa) a harmonikárom Miňom Mišútom, ktorý absolvent LŠU sa ako jediný ako tak orientuje v hudobnej teórii a praxy. Kapela sa formuje v zložení Mišo (gitara, spev), Robo (gitara), Miško (basa), Miňo (harmonika) a Miro (bicie). Skúšajú najmä cez víkendy a prázdniny u Roba doma. Po kúpe elektrických gitár si Miro rozkladá bicie v izbe Robovej sestry, odkiaľ pravidelne „obšťastňujú“ susedov.

Na jar 1993 odchádza bubeník Miro na vojnu a skupina sa presúva do susedného paneláku ku kamarátovi Paťovi Pialovi, ktorý hrá na bicie a v bývalej sušiarni prádla má vlastnú skúšobňu. Prvý a zároveň posledný koncert tejto zostavy odohrajú v septembri 1993 v sále hasičskej zbrojnice vo Svederníku – Keblove.

Prípravy na jeho odohratie trvajú od piatka a už v sobotu popoludní sa v pohostinstve LU-JA schádza približne sto punkáčov zo Slovenska a Moravy, ktorý sa hodinu pred koncertom presúvajú do Keblova. Aparát sa letuje za pochodu, naráža sa sud a dolaďuje spev s harmonikou. Okolo 19:00 kapela vystupuje na provizórne pódium postavené z lešenárskych trubiek a šalovacích dielcov. Hodinový set vlastných aj prevzatých skladieb vrcholí skladbou „Anarchy in the UK“, ktorú si s kapelou zahrajú aj Mišovi spolužiaci zo skupiny Smädný pes. Večer uzatvára zásah polície a časti obecného zastupiteľstva na čele so starostom. Po výzve na rozpustenie sa publikum rozchádza. Časť na futbalové ihrisko, časť do areálu miestneho JRD, kde prespí vo vraku autobusu Škoda RTO naplnenom slamou a zvyšok odchádza pešo do Žiliny.

Po tomto kultúrnom zážitku z kapely odchádzajú Mišo Somík (gitara, spev), Miňo Mišút (harmonika) a Miro Janči (bicie). V januári 1994 Robo nastupuje na vojnu, kde začína písať texty a hudbu pre nový projekt s názvom Marchain. Po návrate spolu s Miškom Šutekom hľadajú bubeníka. Krátko sa k nim pridáva Jaro Šotník.

Od jari 1995 skúšajú v kultúrnom dome vo Svederníku – Marčeku, kde má skúšobňu aj Jurko Mazúr so svojím projektom „Utopený krasokorčuliar“. Jara neskôr nahrádza práve Jurko. Kapela sa následne presúva do domu Jurkovej babky, kde skúša aj skupina Psi pána Pavlova, s ktorou po prvý krát v tejto zostave odohrajú opäť koncert v hasičskej zbrojnici v Keblove.

V lete 1997 vystupujú v Liptovskom Mikuláši v Kolotočove s kapelou Šibenica a následne aj v Kotrčinej Lúčke. Po Jurkovom odchode na vojnu ho na poste bubeníka nahrádza iba 14-ročný Ľubo Korček, neskôr známy z pôsobenia v kapelách Ilúzia a Hlas. Kapela ešte odohrá niekoľko koncertov v žilinskom klube GURU a vo Svederníku v krčme LU-JA.

Postupne sa v kapele rodí myšlienka organizovať vo Svederníku turnaje punkáčov. Najskôr v hokejbale a neskôr vo futbale. Ieto turnaje boli vždy zakončené koncertom viacerých kapiel. Po rozbehnutí týchto minifestivalov Marchain prestáva aktívne koncertovať a venuje sa najmä organizátorskej činnosti.

Počas takmer desaťročného pôsobenia kapely a ich priateľov odohrali vo Svederníku koncerty desiatky kapiel od Davovej psychózy, cez Zeměžluč, Znouzectnost či Happy Cocks až po celú vtedajšiu rožnovskú scénu.

Informácie o kapele mi poskytol Robo

fb link odprezentovania kapely Marchain