The Kľemones – Kľemosvet

2001 – 2014

Za vznikom kapely The Kľemones stála úplná náhoda, lejak a jeden walkman. Všetko sa začalo 20. júla 2001, keď si Dáša napchal do uší slúchadlá walkmana, ktorý mal v ten deň zohrať kľúčovú úlohu, nasadol na bycigeľ a vybral sa na cestu. Počas jeho jazdy ho však zastihla nepriazeň počasia, a tak hľadal útočisko u svojich kamarátov, bratov Pacienta a Hrušku, v mestečku Rajec. Pri ich dome sa nachádzal dvor a na ňom skúšobňa, do ktorej sa všetci traja ukryli. Hruško si sadol za bicie, Pacient zobral basgitaru a na Dášu ostala gitara. Nástroj, na ktorý v tom čase hrať nevedel. Pacient ho však zasvätil do základov. Ukázal mu, ako sa chytá barový akord a ako sa posúva po hmatníku hore-dole, čím vznikajú ďalšie akordy.

Keďže žiadnu prebratú pieseň zahrať nedokázali, nezostávalo im nič iné, len si zložiť vlastnú. Tri akordy, punkrockový rytmus, text zložený z dvoch viet a jednoduché dvojakordové sólo a prvá skladba bola na svete. Takýmto spôsobom vzniklo päť piesní a akoby toho prznenia muziky nebolo dosť, trojica mala tú drzosť, že si ich aj nahrala. Vtedy prišiel na rad walkman, ktorý sa stal prvým nahrávacím zariadením novovzniknutej kapely. Názov bol viac než jasný, keďže všetko bolo kľemo, skupina sa nemohla volať inak ako The Kľemones.

Tento prvý punkrockový singel dostal názov Deti kvetov (už voňajú fialky odspodu). Po jeho nahratí sa kapela na čas odmlčala, no išlo o mimoriadne plodné a tvorivé obdobie, počas ktorého vzniklo množstvo piesní, ktoré The Kľemones nikdy úplne nevyčerpali. Po istom čase sa z pôvodného položartu stala regulárna kapela a 11. mája 2002 odohrala v obci Svederník svoj prvý oficiálny kľemokoncert. Druhé vystúpenie sa uskutočnilo koncom leta v Stránskom a bolo zaznamenané na pásku. Tento záznam sa stal prvým nepočúvateľným živým albumom kapely, ktorý vyšiel vo vydavateľstve BURINA RECORDS pod názvom Rodinný koncert.

O pár dní nato už Kľemovci opäť nahrávali, tentoraz svoj prvý veľký punkrockový singel. Veľký bol preto, že obsahoval až desať skladieb, teda dvojnásobok oproti debutu, a zároveň išlo o ich prvý skutočne veľký singel. Nahrávka dostala názov Bycigľoví pankáči a opäť vyšla na kazete, tentoraz v kartónovom obale, vďaka čomu bol každý kus originálom. Náklad bol limitovaný na sto kusov. Na tomto deme sa prvýkrát objavil aj saxofonista Ďuri z obce Ďurčiná, ktorý s The Kľemones príležitostne pokračoval na ďalších punkrockových pódiách.

Na jeseň 2002 sa ku kapele pridal ďalší člen, P.U.nker de Kľemo z mestečka Saint Martin, ktorý sa stal jediným gitaristom v zostave, o ktorom sa dalo povedať, že naozaj vie hrať. V rokoch 2003 a 2004 kapela intenzívne koncertovala a šírila kľemomyšlienky po celom Slovensku, pričom sa dostala aj do Čiech. V tomto období neúspešne hľadali kapelu na spoločný split, a tak sa napokon rozhodli nahrať split sami so sebou. Tento netradičný počin vznikol v žilinskom štúdiu Tri Melóny a vyšiel na jar roku kľemána 2004 pod názvom Príbehy defektné a príbehy dezertné. Nahrávka obsahovala pätnásť skladieb, čo bolo opäť o päť viac než na predchádzajúcom albume, a zároveň k nej vznikol prvý kľemoklip k znovunahratej piesni We Are The Kľemones z prvého singla.

Na splite sa symbolicky podieľali dve kapely s rovnakým názvom The Kľemones. Jedna pochádzala z mestečka Kostitrasno a všetky jej piesne oslavovali bycigeľ, druhá bola z krajiny Kľemonestan a jej skladby niesli výraznú antimilitaristickú tematiku. Po nahrávaní sa kapela rozlúčila so saxofonistom Ďurim a krátko nato odišiel aj bubeník a zakladajúci člen Hruško. Za bicími ho nahradil dávny kamarát kapely Danko, ktorý výrazne posilnil rytmickú sekciu.

Od roku 2005 sa ich skladby objavili na viacerých kompiláciách, ktoré v tom období vychádzali vo veľkom množstve, konkrétne Underground unity, Punkrock made in Slovakia IV., Brutal scene vol.1 a vol.2 a Underground punx attack 2, SKA collection vol.2 . Koncom roka začala kapela s prípravami na ďalšiu nahrávku, pričom opäť potvrdila svoju hyperaktivitu a namiesto plánovaných štyroch skladieb vznikol rovno celý album. Na spevoch hosťovala Anička z kapely PPL a na saxofóne Peťka. Album dostal názov Hudobný hluch a pokrstený bol na koncertoch v Bratislave a Žiline. Nahrával sa v martinskom štúdiu Kobka a vyšiel svojpomocne vo vydavateľstve BURINA RECORDS, čím kapela zostala verná DIY etike.

Nasledovalo obdobie intenzívneho koncertovania, skúšania a tvorby nových kľemosongov. Počas leta oslávili Kľemovci šesť rokov svojej existencie na Punk Islande, presne na deň a hodinu od svojho vzniku. Na jeseň 2007 odišiel Dáša na rok do Veľkej Británie, aby načerpal punkrock z iných zdrojov. Ani počas tejto kľemopauzy však kapela úplne neutíchla. Pri každej jeho návšteve Slovenska sa odohralo niekoľko koncertov, z ktorých jeden, takmer tajný, sa uskutočnil v júli v Dankovej rodnej obci Turčianske Kľačany. Vtedy kapela oslávila sedem rokov existencie a zároveň odohrala svoj stý koncert.

Po návrate Dášu v lete 2008 sa The Kľemones opäť naplno vrhli do koncertovania a tvorby. Koncom roka zazneli ich piesne dokonca dvakrát aj v poľskom rádiu. Keďže s kapelou Disident ich spájala nielen spoločná skúšobňa, ale aj dvaja členovia, množstvo koncertov a zážitkov, začiatkom roka 2009 začali v štúdiu Attack Sound vo Vrútkach pracovať na spoločnom splite. Na jar sa nahrávka mixovala, cez leto vznikal obal a na jeseň bolo split CD na svete. Až čas ukázal, že išlo o poslednú kľemonahrávku, ktorú po sebe kapela zanechala.

Rok 2010 sa stal jednoznačne najkoncertnejším v celej histórii The Kľemones. Kapela často vyrážala na spoločné koncertné výpravy s Disidentom a do zostavy pribudli ďalší členovia. Lajmon na gitaru a Kešo na basu, neskôr aj gitaru. Občas zaskakovali, občas bolo gitaristov toľko, že Dáša sa sústredil už len na spev. Vznikali aj nové skladby, no všetko má svoj koniec. V máji 2014 sa The Kľemones bez veľkej slávy rozlúčili a odišli do večných lovíšť. Svoj posledný koncert odohrali 16. mája v klube Plán B v Ostrave.

Kapela má na konte takmer dvesto kľemokoncertov, pričom každý jeden začínala skladbou Byť dobrý a končila piesňou Diagnóza Večný Pútnik. Počas celej existencie sa v The Kľemones vystriedalo osem členov: Dáša (spev, gitara, basa, 2001 – 2014), Paco (basa, 2001 – 2014), Pišta (bicie, 2001 – 2004), Paldo (gitara, 2002 – 2014), Ďuri (saxofón, 2002 – 2004), Danko (bicie, 2004 – 2014), Lajmon (gitara, 2009 – 2014) a Kešo (gitara, basa, 2011 – 2014). Všetky ich nahrávky vyšli v limitovaných nákladoch na MC alebo CD, prevažne s ručne vyrábanými obalmi, a dnes sú už prakticky nedostupné.

Od vzniku kapely až do roku 2009 písal Dáša aj Kľemoviny, nepravidelný občasník o koncertných a iných príhodách okolo kapely, ktorý zverejňoval na webovej stránke The Kľemones. Celkovo vyšlo päťdesiatosem dielov tohto osobitého kronikárskeho záznamu kľemoexistencie.

viac o kapele na Bandzone

Fb stránka kapely

Spofity

Discogs

Relácia Bawagan s Dášom Fon Fľaša (DxFxFx, Rúbanisko, Ex-The Kľemones, Ex-Brigada) 28. 7. 2014

Diskografia :

2001 – Deti kvetov (už voňajú fialky odspodu)

2002 – Bycigľoví pankáči

2004 – Príbehy defektné a Príbehy dezertné

2006 – Hudobný hluch

2009 – split s kapelou Disident

Informácie o kapele mi poskytol Dáša